Ako Fico prežil tri búrlivé roky

Autor: Sebastián Lukáš Šedo | 29.4.2021 o 0:00 | (upravené 29.4.2021 o 10:21) Karma článku: 5,75 | Prečítané:  1173x

Roberta Fica si každý bude určite pamätať. Trojnásobný premiér si za svoju politickú kariéru prešiel všeličím, ale najťažšie boli pre neho posledné roky plné neúspechov a zlyhaní.

Osudový 2018

21. február 2018. V rodinnom dome vo Veľkej Mači, bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. O pár dní sa táto správa dostáva na verejnosť. Reakcia vlády nenechala dlho čakať. Asi týždeň po vražde Róbert Fico, spolu s ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom a policajným prezidentom Tiborom Gašparom, vystupujú na tlačovke a ponúkajú milión eur tomu, kto poskytne kľúčové informácie k dolapeniu páchateľov. Nič v tom období nebolo bizarnejšie ako moment, keď Fico ukazoval na stôl plný bankoviek. Ani reakcia ľudí nenechala dlho na seba čakať. Rastúca nespokojnosť obyvateľov vyústila do najväčšieho protestu od Nežnej revolúcie. Na protesty, ktoré sa konali po celom Slovensku, prišlo viac ako 100 000 obyvateľov a ďalšie tisícky ľudí ich podporilo zo zahraničia.

Vražda vyvolala vládnu krízu. Prezident Andrej Kiska, 4. marca 2018, hovorí o predčasných voľbách alebo o rekonštrukcii vlády. Róbert Fico sa voči vyhláseniu prezidenta ohradil: „Pán prezident dnes o šestnástej hodine prečítal vyhlásenie, ktoré zjavne nebolo napísané na Slovensku. Toto jeho vyhlásenie má rukopis ľudí, ktorí absolútne nepoznajú ústavnoprávne tradície a pravidlá na Slovensku, a sledujú úplne iné ciele, ako je stabilita našej krajiny.“ O deň na to Fico opäť vystupuje s reakciou na Andreja Kisku, v ktorom hovorí o politickej destabilizácii a obviňuje z nej známeho finančníka a filantropa Georga Sorosa. Fico sa vďaka svojim vyjadreniam, často aj konšpiračným, dlho bránil a odďaľoval tak svoju demisiu. Všetci si určite spomíname na dlažobné kocky blízko úradu vlády alebo tvrdenia o údajne podozrivo rýchlo vyrobených odznakov #AllforJan. Po dlhom tlaku verejnosti a protestom, 12. marca 2018, odstúpil Róbert Kaliňák a po troch dňoch aj Róbert Fico, čím padla vláda. Na miesto predsedu vlády si sadol Peter Pellegrini. Fico tak po dlhej dobe dostal prvú ranu.

Nikam neodchádzam

„Neboj sa pán prezident, ja nikam neodchádzam,“ Ficové slová smerované vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, po demisií, vystihovali, ako bude najbližšie roky expremiér fungovať. Nevzdá sa a bude sa snažiť ďalej. Svoju demisiu si ale zobral veľmi k srdcu. Cítil v sebe niečo, čo by sme mohli označiť ako svoju osobnú prehru. To čo povedal sa aj naplnilo. Na začiatku roka 2019 sa rozhodol kandidovať na sudcu Ústavného súdu. Fico sa tak opäť snažil zabojovať o nejakú vysokú a poriadnu funkciu. To že kandidatúra bola pochybná, sa dalo čakať. Dôvodmi bola slabá právnická prax a samozrejme situáciu mu sťažovalo aj to, čo sa mu za jeho vlády prihodilo. Navyše podpora Fica bola na úrovni svojich straníckych kolegov. Okrem dvoch spomenutých dôvodov stála pred Róbertom Ficom ešte jedna prekážka – Andrej Kiska. Ten sa aj neskôr priamo vyjadril, že Fica na post Ústavného sudcu, odmieta vymenovať. Napriek tomu, že sa dalo očakávať, že Fico neprejde, museli sme byť ostražitý. Nikdy sme nemohli vedieť, čo všetko sa môže podariť. Bývalý premiér sa nakoniec vzdal kandidatúry, pretože nemal dostatočnú podporu v parlamente a v podstate u všetkých. Robert Fico tak utrpel ďalšiu ranu. Na protest ale SMER sabotoval voľbu Ústavných sudcov a znefunkčnil tak Ústavný súd. V roku 2019 sa na Slovensku konali prezidentské voľby. V druhom kole vyhrala s prehľadom Zuzana Čaputová. Aj napriek zrušenej kandidatúre na ústavného sudcu, sa pre Fica stala Čaputová hrozbou a od prvej chvíle jej dal pocítiť, že to bude mať s ním ťažké. Predseda SMERu sa na inaugurácii ani nezúčastnil a navyše spolu so SMERom neskôr opäť sabotovali voľbu Ústavných sudcov.

Po tom ako sa Róbert Fico neúspešne uchádzal o post sudcu Najvyššieho súdu, začala byť napätá situácia aj v samotnom SMERe. Stranícke štruktúry na Východe Slovenska vyjadrili nespokojnosť so situáciou a s Ficom, a žiadajú ho aby odišiel z postu predsedu strany. V tejto dobe ďalej rastie popularita Ficovému straníckemu kolegovi a premiérovi Petrovi Pellegrinimu, a čoraz viac ľudí si želá aby sa stal predsedom strany. Fico ale túto správu zatiaľ úspešne filtruje. Vytratil sa aj z verejného života a nezanechal po sebe ani stopy.

Fico si výrazne poškodil povesť, keď vo svojom videu obhajoval extrémistu Milana Mazureka. „Milan Mazurek povedal to, čo si myslí celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ zneli slová bývalého premiéra a predsedu strany. Povedal to potom ako svoju stranu opísal, že je protifašistická. Bolo to pre všetkých zvláštne, pretože ak by sme nahliadli do minulosti, svoju 3. vládu na začiatku svojho pôsobenia v roku 2016 označil ako hrádzu proti extrémizmu. Neskôr ho za výroky spomenuté vo videu preverovala polícia.

Gorila. Kauza, ktorá položila druhú Dzurindovú vládu. V polovici októbra 2019 sa na verejnosť dostala práve táto nahrávka. Fico sa voči Gorile dlhé roky ohradzoval a tvrdil, že je to len kauza druhej Dzurindovej vlády a nemá s tým nič spoločné. Vedelo sa, že Róbert Fico spolu s Jaroslavom Haščákom popíjali kolu v byte na Vazovovej, nahrávka ale slová len potvrdila a usvedčila Fica, že to nie je len kauzou Dzurindovej vlády ale už aj jeho. 

Ficova strana začínala mať mierne problémy. Zo SMERu postupne začali odchádzať ľudia. Svoje členstvo v strane si pozastavilo vedenie dvoch okresných organizácii na Východe Slovenska. Nenaplnili sa ich požiadavky t.j. výmena predsedu a koniec Róberta Kaliňáka v strane.

Voľby

Blížili sa parlamentné voľby, ale kandidátka SMERu stále nebola hotová. Vedelo sa, že prvé dve miesta s určitosťou obsadia Pellegrini s Ficom. Ako ale bude vyzerať kandidátka ďalej nik netušil. Rozprávať sa začalo aj o akomsi rozdelení strany na Pellegriniho krídlo a Ficovo krídlo. Po pár stretnutiach sa nakoniec kandidátku podarilo zložiť. Prvé miesta logicky zaujali výrazné tváre SMERu, tentokrát ale bez Glváča, Kaliňáka, či Lajčáka.

Ani historický snem strany pred voľbami nebol pre Fica svetlý. Róbert Fico na neho prišiel s obvinením na krku z extrémizmu a zo snemu ho tiež vyšachovali zdravotné problémy. Zastúpiť ho musel stranícky rival Pellegrini. SMER išiel do volieb práve z Pellegriniho tvárou. Róbert Fico sa držal v úzadí. Nový Smer bol to, čo malo navrátiť strane kladnú tvár. Malo to byť niečo, čo malo zrýchliť spomaľujúci tep strane. Nový Smer sa stal skvelou, no zároveň slabou zásterkou na prekrytie všetkého, čo sa za ich vlády stalo. Nepomohlo ani heslo: „Zodpovedná zmena.“ Cestu „novému Smeru“ neuľahčovali ani Kaliňák na sneme strany a už vôbec nie kampaň, ktorú zvolili.

Parlamentné voľby sa pre SMER stali fiaskom. Skončil na druhom mieste s 18,29% hlasov. Pred ním skončilo OĽaNO s 25%. Pre SMER a Fica to bol politický debakel. Po 8 rokoch sa pretrhla šnúra víťazstiev a vládnutia. SMER skončil v opozícii a Fico opäť skončil v parlamente. Bývalý trojnásobný premiér mesiac po voľbách stráca aj ochranku.

V strane sa pomaly začína stupňovať napätie. Peter Pellegrini zvažuje post predsedu strany, ale Fico sa ho nechce vzdať. Postupne sa Pellegrini začína vytrácať zo straníckych tlačoviek. Tlak v strane sa ďalej vyostruje. Ani jeden nechce odstúpiť od svojich zámerov. Neskôr sa, síce nepriamo, začínajú objavovať podporovatelia Pellegriniho ako Tomáš, či Raši. Podporu Petrovi Pellegrinimu vyjadrili taktiež aj banskobystrický straníci. Bývalý premiér sa začína objavovať bez SMERu a v nových farbách.

Po voľbách

To, že SMERu už niet pomoci, bolo jasné. Pevne rozhodnutý a rozbehnutý Pellegrini mal navrch predsedovi Ficovi. Vyzýval ho, aby sa konečne vzdal predsedníckej stoličky a upozorňoval ho na to, aby neskončil ako Dzurinda, či Mečiar. Fico na výroky buď nereagoval alebo sa k nim postavil chabo. Robert Fico sa nakoniec snažil využiť poslednú možnosť, ktorú nechcel predložiť – ponúknuť Petrovi Pellegrinimu post predsedu strany. Už bolo ale neskoro. Pellegrini sa neotočil a odišiel na dobro zo SMERu, a spolu z ďalšími sa rozhodol založiť stranu HLAS-SD. Ficovi sa podarilo to, čo nechcel dosiahnuť. Chcel si udržať stranu, ktorá sa stala z najznámejšou v politických dejinách Slovenska. Zbúral si ju vlastným egom a pocitom nedotknuteľnosti. Fico utržil ďalšiu ranu, ktorá poškodila aj SMER. Malým Ficovým víťazstvom bolo aspoň to, že sa mu podarilo odídencov zbaviť postov v parlamente. SMER nám ale ukázal, že si dokáže poradiť aj bez takého Pellegriniho alebo Tomáša, a že každý je nahraditeľný. Okrem toho, že sa Fico stal opäť predsedom, veľa zmien nastalo práve pri ostatných vysokých straníckych funkciách. SMER nám odprezentoval, že ešte nie je všetkému koniec a povedal, že to ešte všetko berie vážne. Na podpredsedníckych stoličkách sa objavili relativne nové tváre ako Erik Kaliňák alebo Richard Takáč, ale taktiež aj známe tváre ako Luboš Blaha, Ladislav Kamenický alebo Juraj Blanár.

Pandémia koronavírusu nás zasiahla. Zavrela nás do domovov, prestali sme sa stretávať, začali sme nosiť rúška apod. Ako sa navyšoval počet opatrení, ktoré sa zaviedli, tak sa začali šíriť aj konšpirácie. Konšpiráciám podľahol aj Róbert Fico. Začal hovoriť, že za pandémiou sú farmaceutické firmy, že epidémiami stoja ekonomické záujmy a veľké výhrady má aj k noseniu rúšok, čo sa prejavilo tým, že nosí štít. Priblížil sa tak ku Kotlebovi alebo Harabinovi. Či bola snaha prilákať voličov Vlasti alebo ĽSNS, nie je celkom isté, ale vylúčiť túto možnosť by nebolo správne.  

To, že polícia začala mať rozviazané ruky sme mohli pocítiť už pri Kajetánovi Kičurovi, exšéfovi štátnych hmotných rezerv a blízkeho človeka Róberta Fica. Fico si ho neskôr vo videu aj zastal. Trojnásobný premiér reagoval aj na zatknutie Jankovskej, Kováčika, či Gašapara alebo Lučanského. Aj tých si vo svojich vyjadreniach zastal, niektorých nazval politickými väzňami a nezabudol im poďakovať za kus dobrej roboty.

Róbert Fico sa posledné mesiace prejavuje ako aktívny protivládny politik. Prejavilo sa to napr. na proteste 17. novembra 2020, ale aj zapojením sa do myšlienky referenda. Výrazne sa ohradil aj voči niektorým pandemickým opatreniam, testovaniu a odmieta aj očkovanie. Namiesto rúška alebo respirátora, nosí štít, ktorý mu dostatočnú ochranu neposkytuje. Robert Fico sa výrazne otočil aj na konšpiračné témy. Soros, Západ a obhajovanie ruských záujmov sa čoraz viac začali vyskytovať v jeho prejavoch.

Záver

Róbert Fico bol pred založením SMERu možno ambiciózny politik, ktorý chcel na Slovensku povýšiť sociálnu demokraciu na nový level. Prvé roky boli pre stranu SMER a Róberta Fica, dalo by sa povedať, pohodové. Spolu s pribúdajúcimi kauzami, naviazaniami na rôznych kontroverzných ľudí alebo konšpiráciám to začalo postupne byť horšie a začalo odrážať aj na percentách, a popularite, až to všetko spečatil výsledok volieb v roku 2020. Smer mal na začiatku víziu, ale všetko vyšlo nazmar vďaka Ficovi. Jeho sebeckosť a pocit ohrozenosti spravil zo strany stroskotanú loď, ktorá pláva medzi HZDS a SDKÚ. Éra Róberta Fica a vlády SMERu sa definitívne pomaly končí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?